III. Geopolitika a Slovensko
Slovensko je otvorená ekonomika, ktorá až 85 % domácej produkcie vyváža do zahraničia a len 15 % zostáva doma. Preto exportu a vonkajším vzťahom musíme venovať najvyššiu pozornosť. Zo všetkých strán sme obklopení krajinami Európskej Únie, jedine na krátkom úseku susedíme s Ukrajinou. Z celkovej dĺžky štátnej hranice Slovenskej republiky 1 652 km tvorí až 1 554 km hranica so štyrmi krajinami EÚ. Zvyšných 97,8 km pripadá na hranicu s Ukrajinou, ktorá je síce vonku, ale do EÚ by chcela urýchlene vstúpiť.
Takže ak chceme niečo vyvážať do sveta a nechceme, aby nám to Rusi bombardovali a rozstrieľali niekde cestou k Čiernemu moru, celý náš export musí smerovať do alebo prechádzať cez krajiny EÚ. To znamená, že náš export musí spĺňať minimálne pravidlá EÚ a tých štátov, kam chceme exportovať. Do Únie vyvážame 70 % – 72 % svojej produkcie.
Ak by sme v EÚ neboli, aj tak by sme sa jej pravidlám museli prispôsobovať, ak však v EÚ sme, môžeme rozhodovanie spoločenstva ovplyvňovať z vnútra v náš prospech. Zvonka by sme len pasívne prizerali, ako si naši susedia presadzujú svoje životne dôležité záujmy namiesto toho, aby sme o tom rozhodovali priamo zvnútra aj my. Ako rovný s rovným, ako jeden hlas z 27. Museli by sme len ticho čakať čo rozhodnú ostatní. Byť vnútri je podstatne výhodnejšie, než stáť vonku za dverami.
V súčasnosti by nás niektoré strany chceli z EÚ uniesť von. Ich tzv. Politika na všetky štyri svetové strany je však len výrazom ťažkej geopolitickej dezorientácie. Rozpad vzťahov v EÚ nám nijako nepomôže, práve naopak výrazne poškodí. Snaha a reči o vystúpení z EÚ sú čistý nerozum.
Takisto sú čistý nerozum aj úvahy o vystúpení z NATO. Investori od nás odchádzajú a neprichádzajú, lebo sa obávajú vojny, ktorá zúri hneď za našimi hranicami. Naopak viditeľná prítomnosť severoatlantických síl (NATO) dáva investorom väčší pocit bezpečia, bez ktorého kvalitné investície nezískame a ani nevieme vyvážať naše tovary a služby na najhodnotnejšie trhy. Tento argument neznamená, že NATO je bezchybné. Samozrejme, nie je dokonalé a je správne jeho kroky kriticky hodnotiť, no aj Slovensko ako člen môže byť hodnotným prínosom k zlepšeniu činnosti aliancie.
Čo sa týka EÚ a NATO, je oveľa ťažšie dostať sa dnu než von. Prínosy členstva mnohonásobne prevyšujú nevýhody, lebo dôvera a bezpečnosť, ktoré prinášajú, výrazne znižujú riziko v investíciach a podnikaní. Áno, nie sú dokonalé, ale tá odmena a výhody členstva za to stoja, nič lepšie nemáme.
Budúcnosť Slovenska v zoskupení BRICS?
V súčasnej dobe niektorí politici vidia budúcnosť Slovenska v zoskupení BRICS. A čo to teda ten BRICS je? Názov BRIC vymysleli v roku 2001 v americkej investičnej banke Goldman Sachs, ekonóm Jim O’Neill spolu s kolegyňou Roopa Purushothaman. Ku skratke, ktorá pôvodne zahŕňala Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu pripojili v roku 2010 písmeno S pre Južnú Afriku.
Tieto štáty, ktoré sú tak veľmi rozdielne, spája jediná vec. Chceli by sa prezentovať ako alternatíva k západným mocnostiam, ovplyvňovať svetový poriadok a mať väčšie slovo v globálnej politike. Jeho jednotliví členovia však majú medzi sebou množstvo vnútorných rozporov a pnutí. Najväčším vnútorným problémom BRICSu je konflikt Indie a Číny – dvoch najľudnatejších krajín sveta, ktoré rozdeľuje dlhodobý spor o hranice v Himalájach (napr. oblasti Ladak a Arunáčalpradéš). V roku 2020 tu napätie dokonca vyvrcholilo ozbrojeným stretom s viac než 20 obeťami na životoch. V roku 2026 si ďalší dvaja členovia, Irán a Spojené arabské emiráty, vo vojnovom konflikte navzájom blokujú export ropy a útočia na seba dronmi a raketami. To je BRICS v praxi. Takéto zoskupenie plné konfliktov nemôže fungovať ako silný geopolitický hráč.
“BRICS rozhodne nie je životaschopná alternatíva pre Slovensko.”
Čínska ekonomika je obrovská, tvorí asi 70 % hrubého domáceho produktu celého BRICSu, čo u ostatných slabších členov, ktorí majú dohromady silu len zvyšných 30 % (vrátane Ruska), vyvoláva obavy z čínskej dominancie. Ani jedna z tých krajín nemá konvertibilnú, čiže vonkajšie zameniteľnú menu. Slovensko takú od roku 2009 má, teda už viac ako 17 rokov.
Slovensko má Euro, druhú najlepšiu a najžiadanejšiu menu na svete. Konvertibilnú, teda plne zameniteľnú, ktorú mnohé cudzie krajiny využívajú ako rezervnú menu ukladania hodnôt alebo na vzájomné cezhraničné platby. Mať takúto menu je pre Slovensko veľmi výhodné. Viac výhod pre svojho vlastníka ponúka už len americký dolár. Navyše na menovú politiku eura má Slovensko priamy vplyv prostredníctvom svojho guvernéra, ktorý je jedným z 26 členov rady Európskej Centrálnej Banky (ECB).
My sme si už celým procesom získania vonkajšej zameniteľnosti a uznania slovenskej koruny prešli a vieme koľko veľa úsilia to stálo. Štáty BRICS nebudú chcieť podstúpiť proces tvorenia spoločnej meny, lebo nemajú vnútornú solidaritu národov eurozóny. Za tie roky s tým ešte ani nezačali, dokonca o tom nehovoria ani nediskutujú. A zároveň životná úroveň väčšiny krajín zoskupenia BRICS nedosahuje ani zlomok životnej úrovne krajín eurozóny.