IV. Konkurencieschopnosť a rast životnej úrovne
Konkurencieschopnosť Európskej Únie vo svete a v rámci nej aj Slovenska postupne upadá. Navyše konkurencieschopnosť Slovenska, v dôsledku nekompetentných vlád, výrazne upadá aj v pomere k ostatným štátom EÚ. Príliš mnoho obmedzení, regulácii a preferovanie ideológií, ktoré nerešpektujú realitu nás posúvajú vo svete stále nižšie v rámci inovácii a špičkových technológií.
Zjednotená Európska Únia? Áno, ale inaK
Vysoká konkurencieschopnosť je umenie vyvíjať, vylepšovať, vyrábať a predávať do sveta výrobky a služby, ktoré každý túži mať a robiť to spôsobom, ktorý ostatní nevedia prekonať. Súčasná predsedníčka Európskej komisie, von der Leyenová však tvrdí: „Náš prvý základný princíp, jediná cesta, ako zabezpečiť našu dlhodobú konkurencieschopnosť, je prechod od fosílnych palív na čisté, konkurencieschopné a obehové hospodárstvo. Našou hlavnou témou je dekarbonizácia ako zdroj rastu.“
To my nehovoríme, lebo to nie je stratégia, ale strata orientácie. Z dekarbonizácie si urobili modlu, ktorú slepo nasledujú a ťahajú ňou Úniu nadol. A to v Inej Káve považujeme za chybu. Lebo to je zámena cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, nepochopenie byrokratov z Bruselu, skrátka orientácia na druhotný a vedľajší cieľ. Chybné ciele byrokratov nás ťahajú dole, znižujú konkurencieschopnosť a neposkytujú žiadnu konkurenčnú výhodu.
“Potrebujeme zvýšiť životnú úroveň, preto vzniká Iná Káva”
Áno, je potrebné vyrábať čisto a minimalizovať množstvo znečistenia a odpadu. No zákazník si v prvom rade kúpi len vynikajúci a špičkový výrobok. Ak ho nedostane, odíde – a už sa nevráti. Výrobná linka alebo výrobné procesy ho zaujímajú len okrajovo. Ak mu neponúkneme najlepší produkt, nájde si ho inde, vyrobený na linke niekde v zahraničí. A naša žiarivo čistá, možno ekologická, výrobná linka zostane stáť, naši ľudia sa stanú nezamestnaní a budú vyhodení na ulicu.
Strata pôvodného zámeru zo zreteľa a prevrátenie priorít, pri ktorom sa druhotný cieľ dekarbonizácie zamieňa za prvotný – výrobu tovarov a služieb, ktoré chce každý, predstavujú povýšenie prostriedku nad cieľ. Zastaraný televízor si nekúpite, ani keby bol vyrobený úplne bez emisií.
Európska Únia deklarovala ako svoj hlavný cieľ skutočný jednotný trh, doteraz ho však nevytvorila. EÚ prezentuje, že sme jeden jednotný trh, no nie sme. Je rozbitý a fragmentovaný na 27 čiastkových trhov so slabými znakmi súdržnosti a jednotnosti. K spoločnému trhu nielenže nesmerujeme, ale sa od neho začíname odkláňať. A tak výhoda obrovského vyspelého trhu so 465 miliónmi zákazníkov sa nestala výhodou, ale skôr príťažou utopenou v legislatívnom chaose rozdelenom na 27 národných častí.
Potrebujeme zjednotiť obchodnú legislatívu, aby sme boli ekonomicky skutočne jeden veľký trh. EÚ by už konečne po 33 rokoch mala vytvoriť plne integrovaný jednotný a spoločný trh. Obrovskou výhodou jednotného trhu EÚ sú úspory z rozsahu. Ale len úspory z rozsahu a veľkosti trhu nestačia. Tie nás samy o sebe na špičku ani na vrchol nedostanú. Rovnako ako sa tam automaticky nedostala ani jedenapolmiliardová India len preto, že je najľudnatejšia krajina sveta.
Slovensko – robme veci inaK
Slovenskú ekonomiku na výrobe džemov nepostavíme. Vybudujeme ju jedine na špičkových technológiách s vysokou pridanou hodnotou, lebo ekonomiku musíme vybudovať na pevných základoch. Potrebujeme sa zamerať na výrobky a služby s vysokým podielom špičkového knowhow, inteligentnejšie riešenia, miniaturizáciu, pokles výrobných nákladov a zároveň nižšiu spotrebu energií. Len to umožní zvýšiť mzdy a životnú úroveň na Slovensku.
Preto sa musíme koncentrovať na výrazné zvýšenie produktivity tých zamestnancov a firiem, ktoré môžu produkovať a exportovať výrobky s vysokou mierou zhodnotenia a ktoré vedia vyrábať viac, vo vyššej kvalite a efektívnejšie. Vtedy budeme mať všetci ako spoločnosť viac, ľudia budú spokojní a nastane sociálny zmier. Všetci budeme odmeňovaní za najlepšie výkony.
Vyššie mzdy exportných firiem ovplyvnia aj rast miezd v sektore domácich služieb. Napríklad kaderníci už nemôžu výraznejšie zvýšiť svoju produktivitu, lebo neostrihajú viac účesov a neusadia viac zákazníkov v jednej chvíli do toho istého kresla. Ich produktivita a rast príjmov priamo závisia od toho, koľko si ich klienti môžu dovoliť zaplatiť. Ak budú strihať ľudí s vysokými príjmami, ktorí si to môžu dovoliť, budú mať vysoké príjmy aj oni, ale ak budú strihať chudobných ľudí, budú chudobní rovnako aj oni.
“Mali by sme si položiť otázku: Je Slovensko nasledovaniahodné, je vzorom alebo je v niečom prvé?”
Byť najlepším a viesť má veľké výhody – preto musíme chcieť byť prví, najlepší a na najvyšších priečkach (tvorivosti, produktivity, inovativity). Predbehnúť všetkých. Mať novú technológiu skôr, pokiaľ ostatní nemajú hotovú ani zaostalú. Mať novú technológiu kým ostatní ešte nemajú ani starú. Ak nebudeme lídrom my, potom ním bude niekto iný.
Ak európska výroba automobilov upadne, odnesieme si to predovšetkým my. Pôjdeme ku dnu prví, lebo na zmenu kurzu sme si nevytvorili dostatočnú silu ani vplyv vo svete. Slovensko vyrába najviac automobilov na obyvateľa, no nevyrába ani jediné auto vlastné, vyvnuté doma. Montujeme len cudzie a na rozhodnutia o domácej produkcii nemáme priamy vplyv ani dosah. O všetkom podstatnom sa rozhoduje vonku, mimo, za našimi hranicami, nie v Bratislave, ani v Košiciach.
Ale výroba je len základ. Napríklad Čína sa nezastavuje pri tom, že je svetovou továrňou. Čína sa posúva vyššie v hodnotovom reťazci do výroby špičkových technológií, ktorá generuje vyššie zisky a vytvára strategické závislosti. Čínsky export sa presúva z tovaru s nízkou pridanou hodnotou na technologické produkty s vysokou pridanou hodnotou. Potrebujeme, aby ľudia mali motiváciu začať podnikať, inovovať a experimentovať. Vzorom nemôže byť technologicky zastaraná firma, ani cudzia automobilka, ale firmy ako Isar Aerospace či Boston Dynamics.
Dá sa niekomu prikázať, aby skočil svetový rekord do výšky a vyšplhal až na vrchol? Nedá! Na to mu predsa musíme najprv vytvoriť podmienky, aby sa mohol rozvíjať, nie mu niečo prikazovať alebo zakazovať. Pretože tu máme slabé školy, mnohí šikovní ľudia odchádzajú do zahraničia. Potrebujeme lepšie školy a podporiť rozvoj tvorivosti, ktorá nemôže prísť bez zdravej predstavivosti ani slobodnej kultúry.
Pre zdravý rast ekonomiky potrebujeme navyše zmeniť domáce prostredie, aby sa ľudia zo zahraničia s radosťou vracali domov. Ak sa vrátia šikovní mladí ľudia domov, prinesie nám to viac
peňazí ako lacnejší plyn. Je správne posielať mladých ľudí do sveta, učiť sa, zbierať skúsenosti. Ale potom ich zas treba pritiahnuť späť, aby sa vrátili domov a obohatili našu krajinu. Ich návrat nie je závislý iba na vyšších mzdách, ale aj na vytvorení lepšieho, tvorivého prostredia, aby sa cítili na Slovensku doma a žilo sa im tu príjemne.
Nízke ceny energií nestačia - koncentrujme sa na najlepší výrobok
Prístup že sa zameriavame len na dolovanie lacnejších energií je nedostatočný a vedie k slabým výsledkom. Nechceme zostať len surovinovým príveskom šikovnejších, silnejších a inteligentnejších, ktorí masívne investovali, aby sa dostali na najvyššiu technologickú úroveň. Perspektívou nemôže byť surovinová ekonomika s vysokou energetickou náročnosťou. Potrebujeme nielen lacné energie, ale najmä vybudovať ekonomiku, ktorá tie drahé energie nepotrebuje. Tým sa zároveň stávame menej závislými na dovážaných energiách.
Musíme nahradiť výdavky s nízkou efektivitou, kde peniaze unikajú, kvalitnými investíciami s vysokou návratnosťou, ktoré k nám pritiahnú nový a zdravý investičný kapitál. Napríklad stratégie Japonska – technologicky veľmi disciplinovanej spoločnosti – sú špičková robotika, veľmi presné inžinierstvo, vesmírne misie a silná integrácia podnikov s vedeckými pracoviskami.
“Dobrá myšlienka nestačí, treba ju preniesť do reálneho sveta.”
V mnohých krajinách vo svete vidíte posadnutosť robotmi zo skutočného (fyzického) sveta, ktoré majú telo, senzory, motory, pohybujú sa v priestore, nielen akousi nehmatateľnou virtuálnou umelou inteligenciou z digitálneho sveta. Keď integrujete AI do robota, vznikne prepojenie oboch svetov, ktoré všetkému dáva podstatne vyššiu hodnotu a zmysel.