Slovensko 2037

Vízia pre Slovensko - úvod

Je čas aby sa Slovensko začalo rozvíjať a ponúklo svojim občanom viac. Aby sa nám tu lepšie žilo. Aby sme začali stúpať. A preto prichádzame s víziou zmeny. Za desať rokov od volieb 2027 sa Slovensko môže zmeniť z chudobného a zaostalého príbuzného svojich susedov, na kvalitnú prosperujúcu krajinu kde sa dobre žije.

Tu vám predkladáme kompletnú víziu. V PDF formáte si ju môžete stiahnuť tu:

I. Nefunkčná demokracia

Slovensko má nízku životnú úroveň, jednu z najnižších v Európskej únii. V jednotlivých rebríčkoch sa postupne prepadávame na najnižšie priečky vo väčšine sledovaných ukazovateľov. Naša krajina stagnuje – spoločensky, hospodársky aj demograficky. Stále vyššie dane dusia ekonomiku a obmedzujú podnikateľskú aktivitu. Nefunguje zdravotníctvo, topíme sa v dlhoch a daňová záťaž sa stala neúnosnou. Na Slovensku máme nízku životnú úroveň, lebo sa jej politici nevenujú. Iba odvádzajú pozornosť od podstatných vecí k nepodstatným. Zvyšujú dôchodky, prerozdeľujú dávky a prídavky, no nevedia ako zvýšiť príjmy, z ktorých sa to má všetko v skutočnosti platiť a z ktorých majú ľudia reálne žiť. To je ich nevedomosť, ťažká nevedomosť.

Demokracia má byť o hľadaní najlepších riešení v slobodnej a poctivej diskusii. Oni ich však nehľadajú a preto ani nenachádzajú. Zato sa usilovne urážajú, obviňujú a osočujú a nám predhadzujú na oči zástupné konflikty, aby odviedli pozornosť od svojej nemohúcnosti. Slabí politici rozdeľujú ľudí do dvoch táborov a stavajú ich proti sebe, jedného proti druhému, úradníkov proti občanovi, dôchodcov proti pracujúcim, Bratislavčanov proti východniarom, bohatých proti nemajetným, veriacich proti neveriacim. Mnohých vyháňajú do zahraničia a trhajú rodiny. Takýto stav spoločnosti nie je zdravý. Každá vnútorne rozdelená krajina pustne a nijaké vnútorne rozdelené mesto ani dom neobstoja. Pre ľudí je najdôležitejšie žiť spokojný, bezpečný a slušný život. Ľudia kladú v súčasnosti dôraz na individuálne a skupinové rozdiely, no možno by sme sa mali viac zaoberať tým, čo máme spoločné a čo nás spája.

“Potrebujeme robiť veci inaK,
potrebujeme pracovať na zvýšení
životnej úrovne a platov.”

Mnohí politici v koalícii, ani v opozícii, odborníci nie sú, ekonomike nerozumejú a ani nevedia čo majú robiť. Preto Iná Káva predložila túto víziu obnovy Slovenska do roku 2037, ktorá vyvedie Slovensko z chaosu k prosperite. My máme víziu, ostatné strany žiadnu víziu nemajú. Marketingové výkriky typu Prevrat 2027, Hlboká orba, Veľký tresk a rôzne kladivá, ukazujú že sú bezradní a nevedia čo majú robiť. Určite by sme do ekonomiky nemali trieskať, už tak je slabá a krehká.

Slovensko má nízku životnú úroveň, lebo s tým politici nerobia nič, dokonca o tom ani nehovoria. Potrebujeme robiť veci InaK a lepšie. Neúnavne pracovať na zvýšení životnej úrovne a platov. Skutočne na tom každodenne pracovať od rána do večera, aby sme naštartovali ekonomiku a zlepšili život 5,5 miliónom obyvateľov na Slovensku. Robme veci inaK, odborne a poctivo. Veď kto robí správne, srdcom aj rozumom, môže dosiahnuť veľké veci.

Aké základné faktory znižujú životnú úroveň?

II. Prečo (ne)funguje trh. Naozaj zlyhal?

Pomýlení populisti, ktorí ekonomike nikdy nerozumeli vytvorili prekážky, keď nik nemôže pracovať a potom tvrdia, že nefunguje trh. Vláda zaviedla obmedzenia, ktoré brzdia a blokujú ekonomiku. Firmy nepracujú pre ľudí, lebo musia plniť príkazy červených ministerských byrokratov.

Skutočný slobodný trh je výmena tovarov a služieb na základe dobrovoľnosti a výhodnosti transakcie pre každého účastníka. Ak do tohto vzťahu nevhodne zasahuje vláda alebo regulátor, deformuje trh a vytvára nerovnovážny stav. Brzdí tak možnosť obnovy prosperity a návratu do rovnovážneho stavu. Ten sa nakoniec dostaví, ale vznikne na vyššej cenovej hladine než by musel.

Rast cien na domácom slovenskom trhu

Cena poskytuje informáciu o tom, či je niečoho dostatok alebo nedostatok. Ak cena stúpa, je niečoho nedostatok, ak klesá je prebytok. Ak cena stúpa, vysiela signál, že daného statku je nedostatok, čím motivuje výrobcov zvýšiť produkciu a zároveň im poskytuje dodatočnú odmenu za jej navýšenie. Aj keď si to ľudia väčšinou neuvedomujú, bežne v ekonomike dochádza k súčasnému nárastu aj poklesu cien rôznych komodít. Ceny niektorých v tom istom čase stúpajú, iných zas klesajú. Ak stúpa celková cenová hladina, hovoríme o inflácii, ak klesá nastáva deflácia.

“Inflácia je daň uvalená na chudobných.”

Doma na Slovensku nás trápi silný rast cien, ktorý je vyšší ako v Nemecku, Rakúsku alebo v Česku, a to napriek tomu, že stále máme nižšie mzdy. Keďže sa 1 slovenské euro presne rovná 1 nemeckému euru alebo 1 rakúskemu euru, nedochádza k výkyvom kurzov. A pretože je naša domáca inflácia vyššia ako inflácia v zahraničí – predovšetkým u našich hlavných obchodných partnerov – zdrojom rastu cien u nás nie je inflácia importovaná zo zahraničia. Preto treba upriamiť pozornosť na vnútorné príčiny rastu cien na našom domácom trhu.

Zdrojom nášho nadmerného rastu cien je predovšetkým naša vnútorná fiškálna nerovnováha. Najmä nadmerný deficit štátneho rozpočtu, spôsobený rozhadzovačnou a nezodpovednou vládou, ktorá neustále pumpuje do ekonomiky rok čo rok 7 mld. eur pôžičiek zo zahraničných zdrojov, nekrytých našou vlastnou domácou produkciou. Pretlak a nafukovanie množstva peňazí na domácom slovenskom trhu nekrytých dostatočnou domácou produkciou spôsobuje vyrovnávanie tejto nerovnováhy silným nárastom cien.

“A buď budeme čakať, nerobiť nič a problémy nosiť donekonečna na svojich chrbtoch, alebo sa zbytočnej príťaže zbavíme, znížime enormný deficit a začneme rásť.”

Silný a nekontrolovaný prílev nadbytočných peňazí do nášho domáceho obehu tak spôsobuje rast cien v obchodoch. Preto je tempo rastu domácich cien na Slovensku nad úrovňou Rakúska alebo Nemecka, ktoré majú tiež euro a zhodnú menovú politiku, hoci my máme len tretinové platy.

Vyššia inflácia oproti Rakúsku alebo Nemecku je spôsobená hlbokou dierou v štátnom rozpočte, rýchlejším rastom zadĺženia a púšťaním nekrytých peňazí do obehu. Súčasná vláda míňa za nás a nad naše pomery. Vytvára vysoký deficit a nekryté výdavky stúpajú raketovo do neba. Štátny rozpočet má na rok 2026 projektované výdavky 32,900 miliárd eur, no oveľa nižšie príjmy, len 27,767 miliárd eur. Z každého 1 eura nezodpovedne minú 1,18 eura!

Vysokú infláciu máme, lebo vládne príjmy nedokážu držať krok s rýchlym rastom utrácania a rozhadzovania tejto vlády. Preto nezvládnutý a enormný vládny deficit, inými slovami hlboká diera v hospodárení vlády vedie k ekonomickému a sociálnemu úpadku našej krajiny. My máme vysokú infláciu, lebo vláda si žije príliš dobre. Deficit domáceho rozpočtu je prvotná a hlavná príčina rastu cien. Kto volá po zastavení rastu cien, volá v skutočnosti po odstránení deficitu štátneho rozpočtu a zastavení zadlžovania štátu.

III. Geopolitika a Slovensko

Slovensko je otvorená ekonomika, ktorá až 85 % domácej produkcie vyváža do zahraničia a len 15 % zostáva doma. Preto exportu a vonkajším vzťahom musíme venovať najvyššiu pozornosť. Zo všetkých strán sme obklopení krajinami Európskej Únie, jedine na krátkom úseku susedíme s Ukrajinou. Z celkovej dĺžky štátnej hranice Slovenskej republiky 1 652 km tvorí až 1 554 km hranica so štyrmi krajinami EÚ. Zvyšných 97,8 km pripadá na hranicu s Ukrajinou, ktorá je síce vonku, ale do EÚ by chcela urýchlene vstúpiť.

Takže ak chceme niečo vyvážať do sveta a nechceme aby náš tovar putoval cez vojnovú zónu, celý náš export musí prechádzať cez krajiny EÚ. To znamená, že náš export musí spĺňať minimálne pravidlá EÚ a tých štátov, kam chceme exportovať. Do Únie vyvážame 70 % – 72 % svojej produkcie.

Ak by sme v EÚ neboli, aj tak by sme sa jej pravidlám museli prispôsobovať, ak však v EÚ sme, môžeme rozhodovanie spoločenstva ovplyvňovať z vnútra v náš prospech. Zvonka by sme len pasívne prizerali, ako si naši susedia presadzujú svoje životne dôležité záujmy namiesto toho, aby sme o tom rozhodovali priamo zvnútra aj my. Ako rovný s rovným, ako jeden hlas z 27. Museli by sme len ticho čakať čo rozhodnú ostatní. Byť vnútri je podstatne výhodnejšie, než stáť vonku za dverami.

V súčasnosti by nás niektoré strany chceli z EÚ uniesť von. Ich tzv. Politika na všetky štyri svetové strany je však len výrazom ťažkej geopolitickej dezorientácie. Rozpad vzťahov v EÚ nám nijako nepomôže, práve naopak výrazne poškodí. Snaha a reči o vystúpení z EÚ sú čistý nerozum.

Takisto sú čistý nerozum aj úvahy o vystúpení z NATO. Investori od nás odchádzajú a neprichádzajú, aj preto lebo sa obávajú vojny, ktorá zúri hneď za našimi hranicami. Naopak viditeľná prítomnosť severoatlantických síl (NATO) dáva investorom väčší pocit bezpečia, bez ktorého kvalitné investície nezískame a ani nevieme vyvážať naše tovary a služby na najhodnotnejšie trhy. Tento argument neznamená, že NATO je bezchybné. Samozrejme, nie je dokonalé a je správne jeho kroky kriticky hodnotiť, no aj Slovensko ako člen môže byť hodnotným prínosom k zlepšeniu činnosti aliancie.

Čo sa týka EÚ a NATO, je oveľa ťažšie dostať sa dnu než von. Prínosy členstva mnohonásobne prevyšujú nevýhody, lebo dôvera a bezpečnosť, ktoré prinášajú, výrazne znižujú riziko v investíciach a podnikaní. Áno, nie sú dokonalé, ale tá odmena a výhody členstva za to stoja, nič lepšie nemáme.

Budúcnosť Slovenska v zoskupení BRICS?

V súčasnej dobe niektorí politici vidia budúcnosť Slovenska v zoskupení BRICS. A čo to teda ten BRICS je? Názov BRIC vymysleli v roku 2001 v americkej investičnej banke Goldman Sachs, ekonóm Jim O’Neill spolu s kolegyňou Roopa Purushothaman. Ku skratke, ktorá pôvodne zahŕňala Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu pripojili v roku 2010 písmeno S pre Južnú Afriku.

Tieto štáty, ktoré sú tak veľmi rozdielne, spája jediná vec. Chceli by sa prezentovať ako alternatíva k západným mocnostiam, ovplyvňovať svetový poriadok a mať väčšie slovo v globálnej politike. Jeho jednotliví členovia však majú medzi sebou množstvo vnútorných rozporov a pnutí. Najväčším vnútorným problémom BRICSu je konflikt Indie a Číny – dvoch najľudnatejších krajín sveta, ktoré rozdeľuje dlhodobý spor o hranice v Himalájach (napr. oblasti Ladak a Arunáčalpradéš). V roku 2020 tu napätie dokonca vyvrcholilo ozbrojeným stretom s viac než 20 obeťami na životoch.

V roku 2026 si ďalší dvaja členovia, Irán a Spojené arabské emiráty, vo vojnovom konflikte navzájom blokujú export ropy a útočia na seba dronmi a raketami. To je BRICS v praxi. Takéto zoskupenie plné konfliktov nemôže fungovať ako silný geopolitický hráč.

“BRICS rozhodne nie je životaschopná alternatíva pre Slovensko.”

Čínska ekonomika je obrovská, tvorí asi 70 % hrubého domáceho produktu celého BRICSu, čo u ostatných slabších členov, ktorí majú dohromady silu len zvyšných 30 % (vrátane Ruska), vyvoláva obavy z čínskej dominancie. Ani jedna z tých krajín nemá konvertibilnú, čiže vonkajšie zameniteľnú menu. Slovensko takú od roku 2009 má, teda už viac ako 17 rokov.

Slovensko má Euro, druhú najlepšiu a najžiadanejšiu menu na svete. Konvertibilnú, teda plne zameniteľnú, ktorú mnohé cudzie krajiny využívajú ako rezervnú menu ukladania hodnôt alebo na vzájomné cezhraničné platby. Mať takúto menu je pre Slovensko veľmi výhodné. Viac výhod pre svojho vlastníka ponúka už len americký dolár. Navyše na menovú politiku eura má Slovensko priamy vplyv prostredníctvom svojho guvernéra, ktorý je jedným z 26 členov rady Európskej Centrálnej Banky (ECB).

My sme si už celým procesom získania vonkajšej zameniteľnosti a uznania slovenskej koruny prešli a vieme koľko veľa úsilia to stálo. Štáty BRICS nebudú chcieť podstúpiť proces tvorenia spoločnej meny, lebo nemajú vnútornú solidaritu národov eurozóny. Za tie roky s tým ešte ani nezačali, dokonca o tom nehovoria ani nediskutujú. A zároveň životná úroveň väčšiny krajín zoskupenia BRICS nedosahuje ani zlomok životnej úrovne krajín eurozóny.

IV. Konkurencieschopnosť a rast životnej úrovne

Konkurencieschopnosť Európskej Únie vo svete a v rámci nej aj Slovenska postupne upadá. Navyše konkurencieschopnosť Slovenska, v dôsledku nekompetentných vlád, výrazne upadá aj v pomere k ostatným štátom EÚ. Príliš mnoho obmedzení, regulácii a preferovanie ideológií, ktoré nerešpektujú realitu nás posúvajú vo svete stále nižšie v rámci inovácii a špičkových technológií.

Zjednotená Európska Únia? Áno, ale inaK

Vysoká konkurencieschopnosť je umenie vyvíjať, vylepšovať, vyrábať a predávať do sveta výrobky a služby, ktoré každý túži mať a robiť to spôsobom, ktorý ostatní nevedia prekonať. Súčasná predsedníčka Európskej komisie, von der Leyenová však tvrdí: „Náš prvý základný princíp, jediná cesta, ako zabezpečiť našu dlhodobú konkurencieschopnosť, je prechod od fosílnych palív na čisté, konkurencieschopné a obehové hospodárstvo. Našou hlavnou témou je dekarbonizácia ako zdroj rastu.“

To my nehovoríme, lebo to nie je stratégia, ale strata orientácie. Z dekarbonizácie si urobili modlu, ktorú slepo nasledujú a ťahajú ňou Úniu nadol. A to v Inej Káve považujeme za chybu. Lebo to je zámena cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, nepochopenie byrokratov z Bruselu, skrátka orientácia na druhotný a vedľajší cieľ. Chybné ciele byrokratov nás ťahajú dole, znižujú konkurencieschopnosť a neposkytujú žiadnu konkurenčnú výhodu.

“Potrebujeme zvýšiť životnú úroveň, preto vzniká Iná Káva”

Áno, je potrebné vyrábať čisto a minimalizovať množstvo znečistenia a odpadu. No zákazník si v prvom rade kúpi len vynikajúci a špičkový výrobok. Ak ho nedostane, odíde – a už sa nevráti. Výrobná linka alebo výrobné procesy ho zaujímajú len okrajovo. Ak mu neponúkneme najlepší produkt, nájde si ho inde, vyrobený na linke niekde v zahraničí. A naša žiarivo čistá, možno ekologická, výrobná linka zostane stáť, naši ľudia sa stanú nezamestnaní a budú vyhodení na ulicu.

Strata pôvodného zámeru zo zreteľa a prevrátenie priorít, pri ktorom sa druhotný cieľ dekarbonizácie zamieňa za prvotný – výrobu tovarov a služieb, ktoré chce každý, predstavujú povýšenie prostriedku nad cieľ. Zastaraný televízor si nekúpite, ani keby bol vyrobený úplne bez emisií.

Európska Únia deklarovala ako svoj hlavný cieľ skutočný jednotný trh, doteraz ho však nevytvorila. EÚ prezentuje, že sme jeden jednotný trh, no nie sme. Je rozbitý a fragmentovaný na 27 čiastkových trhov so slabými znakmi súdržnosti a jednotnosti. K spoločnému trhu nielenže nesmerujeme, ale sa od neho začíname odkláňať. A tak výhoda obrovského vyspelého trhu so 465 miliónmi zákazníkov sa nestala výhodou, ale skôr príťažou utopenou v legislatívnom chaose rozdelenom na 27 národných častí.

Potrebujeme zjednotiť obchodnú legislatívu, aby sme boli ekonomicky skutočne jeden veľký trh. EÚ by už konečne po 33 rokoch mala vytvoriť plne integrovaný jednotný a spoločný trh. Obrovskou výhodou jednotného trhu EÚ sú úspory z rozsahu. Ale len úspory z rozsahu a veľkosti trhu nestačia. Tie nás samy o sebe na špičku ani na vrchol nedostanú. Rovnako ako sa tam automaticky nedostala ani jedenapolmiliardová India len preto, že je najľudnatejšia krajina sveta.

Slovensko – robme veci inaK

Slovenskú ekonomiku na výrobe džemov nepostavíme. Vybudujeme ju jedine na špičkových technológiách s vysokou pridanou hodnotou, lebo ekonomiku musíme vybudovať na pevných základoch. Potrebujeme sa zamerať na výrobky a služby s vysokým podielom špičkového knowhow, inteligentnejšie riešenia, miniaturizáciu, pokles výrobných nákladov a zároveň nižšiu spotrebu energií. Len to umožní zvýšiť mzdy a životnú úroveň na Slovensku.

Preto sa musíme koncentrovať na výrazné zvýšenie produktivity tých zamestnancov a firiem, ktoré môžu produkovať a exportovať výrobky s vysokou mierou zhodnotenia a ktoré vedia vyrábať viac, vo vyššej kvalite a efektívnejšie. Vtedy budeme mať všetci ako spoločnosť viac, ľudia budú spokojní a nastane sociálny zmier. Všetci budeme odmeňovaní za najlepšie výkony.

Vyššie mzdy exportných firiem ovplyvnia aj rast miezd v sektore domácich služieb. Napríklad kaderníci už nemôžu výraznejšie zvýšiť svoju produktivitu, lebo neostrihajú viac účesov a neusadia viac zákazníkov v jednej chvíli do toho istého kresla. Ich produktivita a rast príjmov priamo závisia od toho, koľko si ich klienti môžu dovoliť zaplatiť. Ak budú strihať ľudí s vysokými príjmami, ktorí si to môžu dovoliť, budú mať vysoké príjmy aj oni, ale ak budú strihať chudobných ľudí, budú chudobní rovnako aj oni.

“Mali by sme si položiť otázku: Je Slovensko nasledovaniahodné, je vzorom alebo je v niečom prvé?”

Byť najlepším a viesť má veľké výhody – preto musíme chcieť byť prví, najlepší a na najvyšších priečkach (tvorivosti, produktivity, inovativity). Predbehnúť všetkých. Mať novú technológiu skôr, pokiaľ ostatní nemajú hotovú ani zaostalú. Mať novú technológiu kým ostatní ešte nemajú ani starú. Ak nebudeme lídrom my, potom ním bude niekto iný.

Ak európska výroba automobilov upadne, odnesieme si to predovšetkým my. Pôjdeme ku dnu prví, lebo na zmenu kurzu sme si nevytvorili dostatočnú silu ani vplyv vo svete. Slovensko vyrába najviac automobilov na obyvateľa, no nevyrába ani jediné auto vlastné, vyvinuté doma. Montujeme len cudzie a na rozhodnutia o domácej produkcii nemáme priamy vplyv ani dosah. O všetkom podstatnom sa rozhoduje vonku, mimo, za našimi hranicami, nie v Bratislave, ani v Košiciach.

Ale výroba je len základ. Napríklad Čína sa nezastavuje pri tom, že je svetovou továrňou. Čína sa posúva vyššie v hodnotovom reťazci do výroby špičkových technológií, ktorá generuje vyššie zisky a vytvára strategické závislosti. Čínsky export sa presúva z tovaru s nízkou pridanou hodnotou na technologické produkty s vysokou pridanou hodnotou. Potrebujeme, aby ľudia mali motiváciu začať podnikať, inovovať a experimentovať. Vzorom nemôže byť technologicky zastaraná firma, ani cudzia automobilka, ale firmy ako Isar Aerospace či Boston Dynamics.

Dá sa niekomu prikázať, aby skočil svetový rekord do výšky a vyšplhal až na vrchol? Nedá! Na to mu predsa musíme najprv vytvoriť podmienky, aby sa mohol rozvíjať, nie mu niečo prikazovať alebo zakazovať. Pretože tu máme slabé školy, mnohí šikovní ľudia odchádzajú do zahraničia. Potrebujeme lepšie školy a podporiť rozvoj tvorivosti, ktorá nemôže prísť bez zdravej predstavivosti ani slobodnej kultúry.

Pre zdravý rast ekonomiky potrebujeme navyše zmeniť domáce prostredie, aby sa ľudia zo zahraničia s radosťou vracali domov. Ak sa vrátia šikovní mladí ľudia domov, prinesie nám to viac peňazí ako lacnejší plyn. Je správne posielať mladých ľudí do sveta, učiť sa, zbierať skúsenosti. Ale potom ich zas treba pritiahnuť späť, aby sa vrátili domov a obohatili našu krajinu. Ich návrat nie je závislý iba na vyšších mzdách, ale aj na vytvorení lepšieho, tvorivého prostredia, aby sa cítili na Slovensku doma a žilo sa im tu príjemne.

Nízke ceny energií nestačia - koncentrujme sa na najlepší výrobok

Prístup, že sa zameriavame len na dolovanie lacnejších energií je nedostatočný a vedie k slabým výsledkom. Nechceme zostať len surovinovým príveskom šikovnejších, silnejších a inteligentnejších, ktorí masívne investovali, aby sa dostali na najvyššiu technologickú úroveň. Perspektívou nemôže byť surovinová ekonomika s vysokou energetickou náročnosťou. Potrebujeme nielen lacné energie, ale najmä vybudovať ekonomiku, ktorá tie drahé energie nepotrebuje. Tým sa zároveň stávame menej závislými na dovážaných energiách.

Musíme nahradiť výdavky s nízkou efektivitou, kde peniaze unikajú, kvalitnými investíciami s vysokou návratnosťou, ktoré k nám pritiahnú nový a zdravý investičný kapitál. Napríklad stratégie Japonska – technologicky veľmi disciplinovanej spoločnosti – sú špičková robotika, veľmi presné inžinierstvo, vesmírne misie a silná integrácia podnikov s vedeckými pracoviskami.

“Dobrá myšlienka nestačí, treba ju preniesť do reálneho sveta.”

V mnohých krajinách vo svete vidíte posadnutosť robotmi zo skutočného (fyzického) sveta, ktoré majú telo, senzory, motory, pohybujú sa v priestore, nielen akousi nehmatateľnou virtuálnou umelou inteligenciou z digitálneho sveta. Keď integrujete AI do robota, vznikne prepojenie oboch svetov, ktoré všetkému dáva podstatne vyššiu hodnotu a zmysel.

V. Spravodlivé dane pre všetkých

Daňové a odvodové zaťaženie Slovenska neustále stúpa. Dane sa už stali neúnosné a táto vláda drží ľudí a ekonomiku pod krkom.

Daňové sadzby a výnos z daní. Čo sú nízke a čo vysoké dane?

Aby sme správne pochopili daňový systém, je potrebné rozlišovať medzi výškou daňového výnosu a výškou daňovej sadzby. Daňový výnos predstavuje sumu peňazí v eurách, ktorú štát získa do verejného rozpočtu. Daňová sadzba vyjadruje, akú časť príjmu, zvyčajne v percentách, odvádzajú ľudia alebo firmy štátu.

Zvyšovanie daňových sadzieb spomaľuje ekonomiku. Namiesto toho, aby sa ľudia sústredili na zvyšovanie kvality či objemu svojej výroby a služieb, alebo na hľadanie ciest, ako ponúknuť zákazníkom nižšie a konkurencieschopné ceny, riešia do ktorej z troch sadzieb DPH zaradiť svoj výstup, ako sa dostať k čo najnižšej dani z príjmu alebo vyhnúť pomýlenej transakčnej dani. S jediným cieľom – vyhnúť sa vysokému daňovému zaťaženiu.

Sadzby sú úplne zbytočne a nezmyselne vysoké. Takýto nerozum musí čím skôr skončiť. Dnes sme došli do stavu, že väčšina ľudí radšej rozmýšľa ako tieto nerozumné a nevhodné dane obísť. Miesto toho aby rozmýšľala oveľa viac nad tým ako zvýšiť produkciu, predaj, odbyt a kvalitu svojich výrobkov. To dusí ekonomiku a znižuje príjmy občanov.

“Zaťažili nás ďalšími nadbytočnými daňami a stali sme sa daňoví PREPLATNÍCI.”

Zvyšovanie sadzieb vyháňa ľudí a firmy do šedej a čiernej ekonomiky, kde už žiadne príjmy ani finančné operácie neuvidíte, ani sa o nich nedozviete. Štát nebude mať na ne vôbec žiadny vplyv rovnako ako nikdy nemal vplyv na čiernu a šedú ekonomiku. Zjednotenie a zníženie daňových sadzieb na nevyhnutné minimum pre chod štátu prinesie viac peňazí do štátneho rozpočtu, pretože sa nikomu neoplatí venovať čas a energiu na daňové optimalizácie.

Zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému

Zjednodušenie predstavuje zrušenie všetkých výnimiek, ktoré nečestní súdruhovia a červené kádre ušili na mieru svojim ľuďom, aby sa mali lepšie na úkor ostatných. Výnimka znamená, že si nechajú viac pre seba do vlastného vrecka, na úkor väčšiny ľudí a na ostatných už nezostane. Nie je to žiadne riadenie ekonomiky. Kto dal politikovi alebo úradníkovi, ktorý nemá znalosti, právo rozhodovať o tom, ktoré odvetvie je dôležitejšie alebo potrebnejšie pre ľudí a ekonomiku?

Robme veci inaK. Ak zrušíme výnimky a skryté výhody privilegovaných, môžeme výrazne znížiť sadzby všetkým ostatným ľuďom ako celku. Lebo výnimky, dotácie a rozbité daňové sadzby deformujú a oslabujú celú slovenskú ekonomiku.

Na Slovensku platia tri rozdielne sadzby DPH: jedna vo výške 5 % na základné potraviny, vyššia 19 % na ostatné potraviny a najvyššia 23 % na drvivú väčšinu tovarov a služieb. Nikto poriadne nevie, ktorá sadzba sa uplatňuje na čo. Ak si napríklad kúpite vajce v potravinách je sadzba 5 %, keď si kúpite to isté vajce v reštaurácií je sadzba 19 % a ak sa to vajce vyberie na vandrovku k vám domov, vypýta si od vás 23 %. Kto sa má v tom zmätku vyznať? Aby ste na to vyštudovali vysokú školu. To brzdí a blokuje ekonomiku.

Keď vďaka takýmto nerozumným výplodom začne postupne klesať daňový výnos štátu, nevzdelanci vo vláde, ktorí by nás chceli riadiť, začnú hon na čarodejnice. Budú kontrolovať a pokutovať ľudí za to, že sa vyhýbajú plateniu nadmerných daní. Rast účtovnej a administratívnej záťaže tiež spôsobí potrebu zvyšovania počtu poradcov, ktorí majú radiť ako si znížiť daňový základ.

Všimli ste si ako odrazu narástol počet daňových kontrol a represií voči malým podnikateľom? Nikto si nemôže byť istý či danú položku zdanil správne a či o 4 roky nedostane kontrolu, ktorá mu vyrúbi dodatočnú daň a uvalí naň likvidačné penále.

“Videli ste ich už niekedy odľahčiť ľuďom, videli ste ich znížiť dane? Takíto politici sú nám zbytoční.”

Každý podnikateľ je automaticky považovaný za vinného. Už len samotné slovo daňové PRIZNANIE naznačuje dopredu niekoho vinu, bez toho aby bolo treba čokoľvek hovoriť. A to len preto, že vzal zodpovednosť za svoj osud do vlastných rúk a je nezávislý od pomoci štátu a sociálnych dávok. To všetko má vplyv na negatívnu náladu v spoločnosti.

Zjednotenie a zníženie daňových sadzieb systém zjednoduší a sprehľadní, nikto nemusí premýšľať nad tým, do ktorej sadzby jeho výrobok alebo služba patrí. Nikto nemusí premýšľať nad tým aby sa nedostal do vyššej daňovej sadzby, lebo to nebude dôležité. Samotná odvedená daň je pre každého nízka a zároveň pre štát dostatočne vysoká. Vysoká na to, aby pokryl všetky potreby a záväzky voči slabším a poskytoval kvalitné služby, obnovil cesty, spevnil mosty, zrýchlil stavebné konania aj železnice a aby sa občania cítili bezpečne.

Ak niekomu, kto vytvára hodnoty vezmete viac, budete ho trestať za to že vytvoril viac. Keď to potom dáte niekomu, kto pre to nemusel urobiť nič, obaja si povedia, že sa im neoplatí tvoriť a pracovať a významne znížia svoju aktivitu. A tak sa dostaneme do bodu, keď nikto nebude chcieť pracovať. Vysoké prerozdeľovanie spôsobuje, že nikto netvorí a ekonomika nerastie. Klesajú príjmy ľudí aj štátu, klesajú dôchodky, znižuje sa životná úroveň.

Ekonomika musí byť o vysokej motivácií, nie o represii, zákazoch a príkazoch. Je potrebné motivovať ľudí aby viac tvorili a s radosťou vstávali do práce. Je zvrátené, že trestáme ľudí za to že pracujú a zároveň odmeňujeme tých, ktorí nepracujú. Výsledok je zrejmý – musí nastať hospodársky pokles a pokladnice sa vyprázdňujú. Aby nastal zdravý hospodársky rast, ktorý zlepší život, musia byť ľudia za lepšie výkony viac odmeňovaní.

Ak teraz predstavuje príjem štátu z DPH 12,268 mld. € ročne pri základnej sadzbe 23 %, tak z každých 100 miliónov eur spotreby predstavuje príjem štátu 18,7 milióna €. Zníženie sadzby dane napríklad na 15 % bude znamenať zníženie príjmu štátu o 5,656 milióna €. Ale zároveň sú to peniaze, ktoré buď budú nanovo investované do ekonomiky a podporia jej rast alebo pôjdu do vyššej spotreby, zvýšia životnú úroveň ľudí a prinesú štátu z DPH dodatočných 0,738 milióna €. Vtedy klesne rozdiel medzi projektovanou očakávanou výškou príjmov, ktoré štát aj tak nikdy nedosiahne, ktoré brzdia ekonomiku a tou skutočnou podľa nového základu, v novej ekonomike, len na 4,918 mil. €. Práve tieto peniaze zvýšia hospodársky rast. Samozrejme niekto by mohol namietnúť, že tento výpočet nezahŕňa všetky možné prípady a kombinácie, pretože máme viaceré daňové sadzby, ale práve aj v tom je vidno komplikovanosť a neprehľadnosť tohto chaotického a zdeformovaného daňového systému.

Zjednotiť a znížiť sadzby daní z príjmu a DPH

Preto treba zjednotiť a znížiť sadzby daní z príjmu a DPH do jedinej. Tak sa stane z neprehľadného systému, systém prehľadný. Vtedy bude každému jasné, ako má svoj výrobok alebo službu zdaniť. Nepomýli sa a nebude dodatočne zaťažovaný a trestaný za omyl. Štát nebude musieť platiť nadbytočných pracovníkov daňového úradu na zbytočné kontroly. Odľahčíme tak ľuďom, to urobí všetkým radosť a všetci budú spokojní. Zložíme ľuďom ťarchu z pliec. Takéto povinnosti sú príjemné a bremeno našich daní ľahké.

Daňový systém - taký, aby mu ľudia rozumeli

Dane má počítať automaticky štát – počítačmi. Nezaťažovať občana a firmy výpočtom daní a hrozbou sankcií, nech počítače pracujú namiesto ľudí. Treba zrušiť všetky zbytočné a nespravodlivé výnimky v daňovom systéme, aby bol maximálne jednoduchý a zrozumiteľný. Treba sa vrátiť k jednotnému, jednoduchému a prehľadnému systému, ktorý sme tu už mali, keď sme dosahovali zdravý a silný hospodársky rast.

“Peniaze sú krvou ekonomiky. Brzdenie alebo spomaľovanie ich obehu zastaví ekonomiku a spôsobí hospodársky kolaps.”

VI. Konsolidácia

Prvá konsolidácia súčasnej vláde zlyhala, druhá sa im nepodarila a zlyhala tiež, tretia zlyháva práve teraz a štvrtá už ani nebude lebo idú voľby. Zadlžovanie nekleslo, dokonca ani nespomalilo. Takže zas všetko nechajú na ďalšiu vládu.

Za posledné dva roky páni vo vláde zvýšili príjmy z DPH o 1,046 miliardy €, príjmy na dani z príjmu o 1,265 miliardy €, uvalili transakčnú daň a celkovo ich príjmy stúpli o viac než o 3,566 miliardy €. Napriek tomu je rozpočet stále jedna veľká a hlboká priepasť, v ktorej miznú naše spoločné peniaze. Hospodárenie štátu už štyrikrát po sebe dosahuje každoročne mínus 7 miliárd €. Nech robia, čo robia (skôr nerobia), deficit neklesá. Takže buď ho znížiť nevedia alebo to vedia, ale z nejakého dôvodu to spraviť nechcú. Deficit je neustále blízko závratných 7 miliárd € ročne, čo je 7 000 miliónov eur.

Minister financií hovorí: „Povedzte mi 5 opatrení, ktorými ušetríme 2 miliardy eur.“ Ale to je úplné nepochopenie toho, čo by mal minister robiť ale nerobí. To nie je o niekoľkých zázračných
opatreniach, ktoré by ako mávnutím čarovného prútika vyriešili všetky problémy s nefunkčným hospodárením. Je to o každodennej práci, keď s tým ráno vstávaš, celý deň na tom pracuješ a večer s tým zaspávaš. A na druhý deň znova. To nie je o piatich opatreniach ale o 7 000 opatreniach, ktorým sa treba dennodenne mesiace a roky venovať. Nie celé mesiace nerobiť nič, po lete sa zobudiť a behom štyroch dní bez rozpravy a bez zamyslenia niečo schváliť. Robme veci inaK.

Diera v rozpočte je každoročne neustále v gigantickej hĺbke tesne pod 7 miliardami eur. Márnotratné vlády zvýšili ľuďom odvody a dane, ale diera v rozpočte sa nezaceľuje, preto máme naďalej chorú ekonomiku. Každá ich nevydarená konsolidácia bola len stratou času a plytvaním spoločnými peniazmi. Schodok neklesá, ale všimnite si, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu, úroky ktoré musíme každoročne platiť, explozívne rastú a budú výrazne rásť aj v nasledujúcich rokoch.

V každej zlyhanej konsolidácií pod zámienkou vyrovnania rozpočtu zvyšovali ľuďom dane a odvody, no dlh a deficit neznížili. Ak budeme ďalej nasledovať takýto smer, bude výsledkom len chudobnejšie obyvateľstvo a oslabená ekonomika, pretože táto vláda si žije nad pomery. Jediná konsolidácia, ktorá môže fungovať je znížiť prebujnené vládne výdavky na nulu. Znížiť cenu za túto márnotratnú vládu.

Táto loď sa potápa a má tisíce dier, ktorými sa voda valí dnu a každú jednu z nich treba upchať, uzavrieť a zalepiť, lebo nás vládne dlhy a neskrotné radovánky stiahnú až ku dnu. Hlavnou povinnosťou vlády je potápanie lode, na ktorej sme všetci spoločne, zastaviť, no oni s tým nerobia nič. Radšej si žijú na vysokej nohe. Zaťažili ľudí a sebe zdvihli platy.

Vládne úspory

Jediné funkčné riešenie je zníženie zbytočných výdavkov vlády na nulu, nie ďalší nárast daňového a odvodového zaťaženia pre ľudí. Ale oni to nerobia, ani robiť nevedia. Keď znížime zbytočné výdavky vlády, budeme sa mať oveľa lepšie a budeme sa môcť spokojne nadýchnuť. Iná Káva robí veci inaK a lepšie. Slovensko je ako balón, ktorý sa neodlepí od zeme, kým sa nezbaví zbytočnej príťaže nezmyselných výdavkov tejto vlády. V prvom rade potrebujeme ozdraviť verejné financie a naštartovať ekonomiku. Obnoveniu fiškálnej stability nepomôže zvyšovanie daňových sadzieb, lebo nezodpovedným vládam ich príjmy nebudú stačiť nikdy, nech by boli akokoľvek vysoké.

No aj napriek nevyhnutným úsporám, musí byť postarané o všetkých, ktorí sa o seba postarať sami nevedia. K úspornej správe patrí aj plnenie povinností a záväzkov spoločnosti voči chorým, slabým a starým ľuďom. Nikto nesmie zostať vzadu, na nikoho nesmieme zabudnúť. Nikto nesmie byť vyhodený do zimy, ani na okraj spoločnosti. V tomto máme zásadu – ani jeden človek nesmie zostať vzadu. Tí všetci si zaslúžia našu pozornosť.

Čo stojí za pozornosť, ako znížiť premrštené výdavky

Predovšetkým sa treba pozrieť na účty zbytočných ministerstiev, 35 štátnych tajomníkov a ich podtajomníkov, s predraženými limuzínami a osobnými šoférmi, sekretárov, radcov, poradcov na všetko a na nič, dodávateľov zbytočných a nefunkčných softvérov. Tam patrí väčšia časť Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, nové polepy policajných áut, softvéry, štúdie, poradenské firmy, 20 zbytočných štátnych tajomníkov, ich podtajomníci, sekretárky a radcovia, vládne tryskáče, drahé prenájmy cudzích budov v Bratislave, hoci vláda vlastní vlastné, tender na záchranky, predražené policajné čapice, počítače, oslavy, kvetinové výzdoby a chlebíčky pre byrokratov a tisíce ďalších zbytočností.

“… veď kto robí zle, nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto koná čestne, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú správne.

Navrhujeme, aby sa aj sami občania mohli na hospodárenie štátu a úradov pozrieť. Veď je celé platené z našich daní. Pozrite si s nami nielen zmluvy, ale aj účtovníctvo štátu. Zatiaľ ste o ňom nevedeli a ani ho nevideli. Vnímame to ako silný nástroj na kontrolu hospodárenia štátu občanmi.

Tu sú príklady predmetov činností, ktoré ministerstvá, aj cez podvodné neziskovky, obstarávajú a na ktoré sa treba v zmluvách pozrieť: “… všeobecne prospešné služby v oblasti výskumu, vývoja, vedecko-technických služieb a informačných služieb so zameraním na regionálny rozvoj a zamestnanosť, analýzy, rozbory, prieskumy, spracovanie a realizácia projektov, poskytovanie informácií, organizovanie seminárov, školení, kurzov, konferencií, workshopov a iných vzdelávacích, školiacich alebo náučných podujatí, a to v prezenčnej forme ako aj online forme za použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie…”

Musíme také zmluvy preskúmať a v rámci úspor zastaviť. Tade unikajú obrovské peniaze, akoby tiekli rovno do Dunaja. Nahraďme výdavky s nízkou efektivitou, kde sa peniaze strácajú, investíciami s vysokou návratnosťou, ktoré prispejú k zdravému hospodárskemu rastu.